Prevencia a kontrola výskytu meticilín-rezistentných kmeňov Staphylococcus aureus (MRSA) - usmernenie

Vytlačiť

V súvislosti s narastajúcou incidenciou multirezistentných staphylokokov MRSA v našich lôžkových zdravotníckych zariadeniach (od januára 2013 hlásených 10 prípadov MRSA) si Vás dovoľujem upozorniť na dôsledné vykonávanie preventívnych opatrení k obmedzeniu šírenia MRSA infekcií v lôžkových zdravotníckych zariadeniach v okrese Michalovce a Sobrance. Kľúčovými opatreniami, ktorým treba venovať prioritnú pozornosť, je skorá identifikácia multirezistentného patogéna a jeho včasná eradikácia. Základnými nástrojmi používanými proti šíreniu MRSA sú aktívna mikrobiologická surveillance, hygiena rúk a izolačné opatrenia.

MRSA leták (.pdf 4,3 MB)

Riaditeľov lôžkových zdravotníckych zariadení žiadam o zabezpečenie informovanosti všetkých oddelení v príslušnom zdravotníckom zariadení a o dôsledné dodržiavanie doporučeného postupu všetkými zdravotníckymi pracovníkmi.

Doporučený postup pre prevenciu a kontrolu výskytu meticilín-rezistentných kmeňov Staphylococcus aureus (MRSA)

Meticilín- rezistentný Staphylococcus aureus (MRSA) je charakteristický rezistenciou na antibiotiká penicilínového radu, vrátane meticilínu. V poslednom desaťročí pozorujeme celosvetový nárast incidencie tohto multirezistentného typu, ktorý patrí medzi hlavné baktérie spôsobujúce nozokomiálne nákazy. Medzi rizikovú skupinu pacientov patria najmä chirurgickí pacienti podstupujúci invazívne výkony, veľké operačné výkony, pacienti s ranami, imunodeficientní pacienti. Napriek moderným možnostiam antibiotickej terapie zohráva významnú úlohu v boji proti MRSA hygienický a ošetrovateľský režim. Na presné sledovanie vývoja rezistencie MRSA voči antibiotikám v Európe bol zavedený systém na surveillance tohto infekčného agensu – the European Antimicrobial Resistance Surveillance System (EARSS) so sídlom v Holandsku. Napriek krátkej stagnácii v náraste incidencie MRSA je situácia z dlhodobého hľadiska nepriaznivá. Prispieva k tomu starnutie populácie, polymorbidita, imunodeficitné stavy, množstvo invazívnych chirurgických zákrokov. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že liečba infekcie MRSA je možná. Aj najrezistentnejšie kmene MRSA sú citlivé minimálne na jedno antibiotikum. Napriek novým farmakologickým možnostiam ostáva ťažisko boja proti týmto multirezistentným kmeňom v dodržiavaní určitých zásad v boji proti MRSA. Skúsenosti zo zdravotníckych zariadení vo vyspelých krajinách sveta ukazujú, že prijatie účinných opatrení môže priniesť signifikantné zníženie frekvencie prenosu MRSA. Skríning pacientov (najmä prichádzajúcich u oddelení chronických chorôb) na prítomnosť MRSA a v prípade pozitívneho výsledku ich izolácia a dekolonizácia, dôsledné informovanie zdravotníckeho personálu o tejto problematike a možných spôsoboch prevencie, vrátane edukačných programov zameraných na správnu hygienu rúk, priniesli pokles výskytu nozokomiálnych nákaz spôsobených MRSA až o niekoľko desiatok percent.

Základné preventívne opatrenia možno zhrnúť do 4 bodov:

A) Hygiena rúk – je kľúčovým opatrením v prevencii prevažnej väčšiny nozokomiálnych nákaz. K prenosu MRSA dochádza veľmi často priamo kontaminovanými rukami. Prevencia výskytu MRSA v zdravotníckom zariadení vyžaduje umývanie rúk s použitím dezinfekčného mydla a kladenie dôrazu na výber vhodných dezinfekčných prostriedkov, ich správne riedenie, skladovanie a dôkladnú očistu nozokomiálneho prostredia. Veľmi dôležitým aspektom je aj správna technika umývania rúk.

B) Skríning na prítomnosť MRSA – prevalencia MRSA u pacientov prijímaných na hospitalizáciu dosahuje podľa údajov publikovaných vo vyspelých krajinách hodnoty od 0,2% do 4,0%. Skríning vykonávaný formou steru nosovej sliznice sa môže zameriavať na viaceré cieľové skupiny:

  • na pacientov prijímaných na jednotku intenzívnej starostlivosti
  • na pacientov prichádzajúcich z iného zdravotníckeho zariadenia, kde sa vyskytuje MRSA
  • na pacientov prichádzajúcich z oddelenia s endemickým výskytom MRSA
  • na pacientov prichádzajúcich po dlhodobej hospitalizácii na inom oddelení
  • na pacientov s anamnézou väčšieho chirurgického zákroku v období predchádzajúcich 5 rokov
  • na pacientov so známou predchádzajúcou kolonizáciou MRSA
  • v krajnom prípade na všetkých prijímaných pacientov na všetkých oddeleniach.

K redukcii výskytu MRSA na viacerých nemocničných pracoviskách prispelo i vedenie počítačovej databázy s menami pacientov, ktorí boli v minulosti kolonizovaní alebo infikovaní MRSA. Vzhľadom na relatívne časté relapsy infekcie MRSA treba u týchto pacientov postupovať obozretne i pri negatívnom výsledku skríningu.

Pri nadmernom šírení MRSA je dôležitým opatrením aj skríning zdravotníckeho personálu, predovšetkým zamestnancov prichádzajúcich do priameho styku s pacientami, vrátane tých, ktorí prichádzajú do nemocnice pracovať len na krátku dobu – študenti medicíny a stredných zdravotníckych škôl, pomocný personál transportujúci pacientov a pod. Vhodnými miestami pre stery zamerané na zistenie kolonizácie MRSA sú: nosná sliznica, rany, perineum a axila.

C) Izolácia – zabránenie kontaktu pacienta kolonizovaného MRSA s inými hospitalizovanými možno zabezpečiť umiestnením pacienta na samostatnej izbe až do dosiahnutia jeho dekolonizácie. Pokiaľ samostatná izba nie je k dispozícii, alternatívnym riešením je umiestnenie pacienta na izbe s iným pacientom, ktorý je kolonizovaný alebo infikovaný rovnakým mikroorganizmom, pričom však nesmie mať iné infekčné ochorenie. Najmenej vhodnou alternatívou, použiteľnou len v krajnom prípade, je umiestnenie pacienta na izbe s iným pacientom, ktorý nie je infikovaný ani kolonizovaný MRSA, pričom však nesmie mať rizikové faktory pre získanie nákazy.

U dialyzovaného pacienta, ktorý je kolonizovaný alebo infikovaný MRSA, sa odporúča jeho umiestnenie na prístroji čo najviac vzdialenom od ostatných, napríklad na vzdialenom konci alebo v rohu oddelenia.

Kultivácia biologického materiálu rizikových skupín pacientov by sa mala vykonávať v pravidelných intervaloch. Ak je výsledok kultivácie pozitívny na MRSA, treba uplatniť kontaktnú izoláciu po celú dĺžku hospitalizácie, resp. po celú dĺžku pozitivity na MRSA (negatívny výsledok je však potrebné overiť opakovane). V prípade epidemického výskytu MRSA je potrebné zvoliť prísnejšiu formu izolácie.

Ak to okolnosti dovoľujú, je zo psychologického hľadiska dôležité zachovať styk pacienta s ostatnými hospitalizovanými. Pacientovi by sa mala dovoliť účasť na spoločnom stolovaní a skupinových aktivitách, avšak za predpokladu, že mokvajúce rany sú dostatočne kryté, telové tekutiny neprenikajú na povrch tela a pacient je schopný dodržiavať princípy hygieny. Pri prijímaní kolonizovaného/infikovaného pacienta na hospitalizáciu, ako aj pri jeho prepúšťaní zo zdravotníckeho zariadenia treba o tejto skutočnosti písomne informovať oddelenie epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach a údaj o kolonizácii zapísať zreteľne do zdravotnej dokumentácie pacienta.

D) Dekolonizácia – výber spôsobu dekolonizácie závisí od lokality, v ktorej sa MRSA zachytí. Systémová liečba kolonizácie MRSA sa zvyčajne nevykonáva, možnou alternatívou v snahe o elimináciu kolonizácie je však aplikácia antibiotických prípravkov lokálne na nosovú sliznicu alebo jej vyplachovanie antimikrobiálnymi preparátmi na lokálne použitie.

Hoci viaceré z uvedených opatrení vyžadujú istú finančnú investíciu, v konečnom dôsledku sa oveľa viac finančných prostriedkov ušetrí.

Pokyny pre návštevníkov oddelení s výskytom multirezistentných mikroorganizmov:

Vo všeobecnosti platí, že riziko vzniku MRSA infekcie u zdravej populácie je pri krátkodobom kontakte relatívne nízke, čo platí aj o malých deťoch a novorodencoch. Bežný kontakt s kolonizovaným pacientom, napr. dotyky, bozkávanie, objímanie, je prípustný. Pri odchode z izby kolonizovaného alebo infikovaného pacienta by si však návštevníci mali dôkladne umyť ruky. Pokiaľ by mohlo dôjsť ku kontaktu návštevníka s telesnými tekutinami pacienta, odporúča sa použitie ochranných pomôcok (plášť, gumenné rukavice a pod.). Ak bol pacient kolonizovaný MRSA už pri vstupnom skríningu do zdravotníckeho zariadenia, existuje možnosť výskytu nosičstva aj u jeho rodinných príslušníkov. Preto by sa títo nemali dostať do tesného kontaktu s inými pacientami ani zdravotníckym personálom, k čomu dochádza najmä u detí, a malo by sa zabrániť kontaminácii nemocničných povrchov rezistentnou flórou návštevníkov, napríklad kýchaním bez zakrytia nosa, prípadne cestou nos-ruka-povrch.

Pokyny pre zdravotnícky personál na oddelení s výskytom multirezistentných mikroorganizmov:

1. Po fyzickom kontakte s pacientom infikovaným alebo kolonizovaným MRSA sa musí vykonať dôkladná očista rúk vodou a mydlom. Umytie rúk ošetrujúceho personálu sa ďalej vyžaduje aj v týchto prípadoch:

  • pred nástupom do pracovnej smeny a po jej skončení
  • pred a po každom aseptickom výkone
  • po každom kontakte s telesnými tekutinami a sekrétmi pacienta
  • po manipulácii s obväzom, bielizňou alebo iným materiálom, ktorý bol v kontakte s pacientom
  • pred podávaním jedla, nápojov a liekov
  • po použití toalety 

2. Uterák použitý na vysušenie rúk sa má použiť iba raz, pričom vhodnou alternatívou sú jednorázové uteráky.

3. Používať pri kontakte s pacientami kolonizovanými/infikovanými multi-rezistentnými mikroorganizmami ochranné pomôcky (rukavice, masky, okuliare, plášte), najmä pri zákrokoch, keď môže dôjsť ku kontaktu s telesnými tekutinami (vrátane aerosolov), mukóznymi membránami, prípadne porušenou kožou pacienta alebo s kontaminovaným materiálom. Opakovaný a dlhodobý kontakt s pacientom kolonizovaným/infikovaným MRSA bez použitia ochranných pomôcok vyúsťuje nezriedka do kolonizácie nosnej sliznice zdravotníckeho pracovníka. Tým môže dôjsť k preneseniu MRSA aj na iných pacientov, ako aj na ďalšie nemocničné pracoviská.

4. Správne zaobchádzať s nástrojmi a pomôckami použitými na diagnostické a terapeutické výkony, pri ktorých došlo k ich kontaktu s telesnou tekutinou pacienta. Manipuláciu s nimi je potrebné vykonávať tak, aby nedošlo ku kontaminácii osôb, materiálu ani prostredia. Klásť dôraz na správny výber a dôkladné vykonanie dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckeho materiálu; používať v čo najväčšej možnej miere jednorazový materiál.

5. Bielizeň pacienta s rezistentnou flórou sa má vymieňať nielen v rámci rutinnej praxe ale naviac i po každom kontakte s telesnou tekutinou pacienta.

6. Nemocničné povrchy sa majú čistiť nielen v rámci rutinnej praxe, ale i pri každom kontaminovaní telesnou tekutinou pacienta.

7. Infekcia/kolonizácia multirezistentným mikroorganizmom sa má oznámiť lekárom a inému ošetrujúcemu personálu.

Nemocničný pracovník trpiaci ekzémom kože a psoriázou by nemal prichádzať do styku s pacientom kolonizovaným/infikovaným rezistentnými kmeňmi. Multirezistentné mikroorganizmy sú nielen málo citlivé voči pôsobeniu antibiotík, ale sú odolné aj voči účinkom faktorov prostredia. Na nemocničných povrchoch, posteľnej bielizni, materiále používanom na suché upratovanie (metly a pod.), lištách ventilačného zariadenia, obaloch sterilného zdravotníckeho materiálu, či na klávesniciach počítačov sú schopné prežiť až niekoľko týždňov. Naviac sa zistilo, že tzv. „epidemické“ kmene MRSA prežívajú v prostredí signifikantne lepšie (dlhší čas a vo väčšom počte kolónií) ako tzv. „sporadické“ kmene MRSA. To zvýrazňuje potrebu správneho dodržiavania hygienicko-epidemiologického režimu a bariérovej ošetrovateľskej techniky. Povinnosťou všetkých pracovníkov zdravotníckych zariadení je znalosť a dodržiavanie „Vyhlášky MZ SR č. 553/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia s dôrazom na náplň svojej pracovnej činnosti.

Pokyny pre osoby kolonizované/infikované multirezistentnými kmeňmi:

1. Najúčinnejším spôsobom prevencie šírenia multirezistentných mikroorganizmov je dôkladné umývanie rúk.

2. Časté celotelové kúpele, prípadne sprchovanie, vrátane umývania vlasov.

3. Nedotýkať sa hnisavých kožných vyrážok prstami.

4. Nepoužívať spoločné pomôcky pre osobnú hygienu (vrátane make-up aplikátorov).

5. Zakrývať rany s narušenou integritou kože obväzom až do ich zacelenia.

Prevalencia MRSA v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku je stále pomerne nízka. Výskyt tohto multirezistentného patogéna však zaznamenávajú v čoraz väčšom počte nemocníc. Znalosť a dodržiavanie uvedených preventívnych opatrení by mali zabrániť zaneseniu MRSA do ďalších zdravotníckych zariadení, prípadne umožniť jeho rýchlu eradikáciu. Prvým krokom však musí byť zlepšenie vzájomnej informovanosti o výskyte MRSA v rámci Slovenska, pre nemocnice majú takého informácie doslova “cenu zlata”. Mnohé krajiny s vyspelejším systémom hlásenia a kontroly nemocničných nákaz, ako má Slovensko, sa už na vlastnej skúsenosti presvedčili, že neskorá prevencia šírenia MRSA je málo efektívna. Výskyt MRSA a problémy s tým spojené prinášajú nemocniciam značné zvýšenie finančných nákladov. Slovensko má ešte stále možnosť poučiť sa z chýb v iných krajinách, ale treba konať včas, pretože čas hrá proti nám.

Účel a predmet činnosti: RÚVZ so sídlom v Michalovciach ako orgán verejného zdravotníctva pre územný obvod okresov Michalovce a Sobrance vo svojej pôsobnosti zabezpečuje plnenie úloh stanovených najmä zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Sama Chalupku 5, 071 01, tel.: 056/68 80 611, fax: 056/68 80 636; e-mail: mi.sekretariat(zavináč)uvzsr.sk, Poloha GPS: 21°54'58" V, 48°45'16"

Vyhlásenie o prístupnosti

Ověřit CSS! Valid XHTML 1.0 Transitional [Valid Atom 1.0] Level Triple-A conformance, 
        W3C WAI Web Content Accessibility Guidelines 2.0

Joomla 1.6 Templates designed by Joomla Hosting Reviews