Vytlačiť

Od septembra 2011 sa v rámci projektu „Bezpečne do života“, ktorý realizujeme spoločne s CPPP v Michalovciach pod záštitou Mesta Michalovce, uskutočnil v 9. ročníkoch  štyroch vybraných základných škôl michalovského okresu (2 mestské školy a 2 vidiecke) interaktívny blok na tému „Sexuálna výchova.“

Jeho súčasťou bolo aj vyplnenie dotazníka mapujúceho v stručnosti vedomosti, skúsenosti a postoje dospievajúcich v tejto oblasti.

Prinášam niekoľko poznatkov a postrehov získaných jeho spracovaním.

Vedomostné otázky zamerané na zisťovanie poznatkov, ktoré žiaci majú zahrnuté v osnovách prírodopisu v 7. ročníku ZŠ, antikoncepciu a pohlavné choroby ukázali nasledovné:

Žiaci majú pomerne jasno v tom, čo je podstatou oplodnenia a v rizikách nechráneného pohlavného styku, horšia situácia je v otázke anatómie sexuálnych orgánov (najmä ženských) a menštruačného cyklu, kde sa ukázali tiež rodové predsudky – chlapci sa napr. domnievajú, že to nie je téma, ktorou by sa mali zaoberať, alebo mať vedomosti v tejto oblasti. Čo sa týka antikoncepcie, najznámejšie sú „tabletky“ a  kondóm. O účinkoch a zdravotných rizikách hormonálnej antikoncepcie však mládež nemá vedomosti žiadne.

Zo 68 (v niektorých prípadoch neúplne) vyplnených dotazníkov vyplýva, že najviac informácií o sexe majú dospievajúci z internetu (32), od kamarátov (25), ďalej nasledujú rodičia (13), škola (12), televízia (8), literatúra (1); väčšina však uvádzala viac zdrojov, pričom typická kombinácia zdrojov bola: kamaráti a internet.

V otázke sexuálnych skúseností s ohľadom na anonymitu dotazníku sa vyjadrili len dvaja mladiství, ktorí zhodne uviedli svoju prvú sexuálnu skúsenosť vo veku 14 rokov. Väčšina však uvádzala, že sexuálnu skúsenosť nemala.

Najochotnejšie vyjadrovali dospievajúci svoje postoje k sexu: na tieto otázky odpovedali takmer všetci. Zo 68 opýtaných si teda 63 myslí, že láska medzi pohlaviami existuje, len jeden uviedol áno s dodatkom, že je jej málo a jeden respondent odpovedal „možno“.

Šesťdesiat dospievajúcich by chcelo mať v budúcnosti trvalý vzťah a deti, dvaja nevedia na túto otázku v súčasnosti odpovedať a jeden odpovedal „nie“.

Najväčšia rôznorodosť bola v otázke existencie lásky medzi mužom a ženou bez sexu.

45 dospievajúcich je presvedčených, že existuje, aj keď s výhradami (iba na krátky čas, keď sú veľmi mladí a pod.), 19 jednoznačne uvádza, že nejestvuje. Do druhej skupiny zároveň patrili obaja respondenti, ktorí priznali sexuálnu skúsenosť.

Poslednou zaujímavou otázkou, ku ktorej sa dospievajúci vyjadrovali, bol vek vhodný na prvú sexuálnu skúsenosť (viacerí uvádzali určitý rozptyl – napr. 16-17 r., vo výsledkoch je preto zohľadnená spodná veková hranica.) Čísla sú nasledovné: 14 r.-1x, 15r. – 11x, 16 r. – 19x, 17r. – 10x, 18r. -13x, 19r. – 2x, 20r. -1x .

Významnejšie rozdiely medzi vidieckymi a mestskými školami neboli zistené, dotazník v rámci zachovania anonymity tiež nezohľadňuje pohlavie respondentov, čo by mohlo byť napríklad pri interpretácii postojových otázok zaujímavé. Aj na základe nasledujúcej diskusie priamo so žiakmi, však možno z výsledkov skonštatovať nasledovné:

Napriek predpokladanej najvyššej informovanosti prostredníctvom internetu má škola stále minimálne rovnaký význam ako rodičia pri poskytovaní informácií v tejto oblasti a stabilným zdrojom zostávajú rovesníci – čo je možné využiť v koncepcii sexuálnej výchovy na školách, ktorá neustále napriek novým učebným osnovám absentuje. Vzhľadom na trendy napríklad v užívaní antikoncepcie a výskyte sexuálnych chorôb, sa treba viac venovať zdravotnému uvedomeniu v tejto oblasti, zvlášť s dôrazom na možné zdravotné riziká hormonálnej antikoncepcie, ktorá je v súčasnosti široko prezentovaná a s jej užívaním začínajú práve dievčatá v tejto vekovej kategórii.

Alarmujúce sú názory na vek vhodný pre prvú sexuálnu skúsenosť, ktorý sa nám jednoznačne posunul do vekovej kategórie 15-16 r., teda do veku, v ktorom sa väčšina respondentov nachádza. Naproti tomu je potešiteľné, že dospievajúci napriek príkladom z okolia nepodliehajú všeobecnej skepse, plánujú trvalý vzťah a rodinu, veria v lásku a dokonca aj tú bez sexu.

V diskusii ich nakoniec zaujímali najviac otázky vzťahov ako takých, čo ukazuje na veľké vákuum v tejto oblasti, ktoré vzniká snáď sčasti dysfunkciou rodiny, sčasti pôsobením médií a vôbec zameraním spoločnosti.

V tejto oblasti vidím preto možnosť, ako v nich ich stále prítomné hmlisté ideály o vzťahoch medzi mužmi a ženami ochrániť, skultivovať a tým predchádzať nielen pohlavným chorobám, telesným následkom predčasného sexu a užívania antikoncepcie, ale tiež emocionálnym škodám, ktoré mávajú často najväčšie následky.