Tieto rady sú určené dospelým deťom, ktorých rodičia majú problém s návykovými látkami.

• Vyhýbajte sa alkoholu, iným návykovým látkam i hazardu. Dôvodom je dedičnosť niektorých rizikových činiteľov, rizikové modely správania rodičov alebo bolestné zážitky z detstva. Ak sa deti z týchto rodín vyhýbajú návykovým rizikám, sú v bezpečí. Dokonca sú na tom lepšie, než ľudia, ktorí by túto oblasť nebrali dost vážne. Ak by sa predsa objavil návykový problém, je treba sa liečiť čo najskôr. Takáto liečba je ľahšia, účinnejšia a bezpečnejšia.

• O návykových chorobách si zadovážte podstatné informácie, mnohé zo správania rodičov vám potom bude jasnejšie (viď odkazy na konci článku).

• Pred návykovými rizikami varujte i svoje deti a dbajte o prevenciu v rodine. Podrobnejšie informácie nájdete v knihe Alkohol, drogy a vaše deti (voľne k stiahnutiu z www.drnespor.eu).

• Vhodná je opatrnosť voči iným formám návykového správania. Dbajte o umiernenosť vo vzťahu k počítačom, práci, jedlu, nakupovaniu atď.

• Pamätajte na vlastnú bezpečnosť. To sa týka zvlášť niektorých návykových ochorení (viď ďalej) a situácie, kedy dospelé dieťa býva so závislým rodičom. Podľa platných zákonov je možná nedobrovoľná liečba v situácii, keď je duševne chorý alebo závislý človek aktuálne nebezpečný sebe alebo okoliu. V tejto situácii je správne žiadať o pomoc lekára alebo políciu. Po pominutí nebezpečnosti sebe či okoliu nie je nedobrovoľná liečba možná. Liečbu môže nariadiť i súd, ak sa niekto v dôsledku závislosti alebo inej duševnej choroby dopustí trestného činu.

• Necestujte a nedovoľte ani svojim deťom cestovať v aute, ktoré riadi človek s neliečenou návykovou chorobou. Závislému dlhodobo neabstinujúcemu rodičovi tiež rozhodne nepožičiavajte auto.

• Niektoré deti si v detstve zafixujú určité vzorce správania, ktoré im umožnia vychádzať so závislým rodičom. Tieto vzorce potom opakujú ako dospelí, i keď to už stráca zmysel. Niektoré príklady:

• „Hrdina“ preberá zodpovednosť za nefungujúceho dospelého a “zachraňuje“ rodinu a poskytuje oporu rodičovi, ktorý nie je závislý (typicky matke). Hrdinom väčšinou býva najstaršie dieťa. Dospelý “hrdina” by se mal naučiť byť zodpovedný len za to, čo môže ovplyvniť. Mal by sa tiež naučiť odpočívať a dobre hospodáriť so silami. Prospeje tým sebe i druhým. Preberať zodpovednosť za druhých by viedlo k tomu, že by se druhí chovali nezodpovedne.

• „Obetný baránok“ odvádza pozornosť od problémov dospelých tým, že hnevá a do istej miery tak napodobňuje závislého rodiča. Ako dospelý by sa mal naučiť zodpovednosti, rozvahe a sebaovládaniu.

• „Rojko“ se uzatvára do seba a snaží sa ignorovať problémy v rodine. Ako dospelý by sa mal naučiť vnímať realitu, komunikovať a využívať dobré možnosti, ktoré ponúka vonkajší svet.

• „Šašo“ sa snaží dospelých rozosmiať, a tak odvádza pozornosť od problémov s návykovou látkou v rodine a znižuje riziko agresie zo strany závislého rodiča. Ako dospelý by sa mal naučiť sebaúcte, pokoju a mal by nachádzať prostredie, kde se cíti bezpečne.

• Pre deti z týchto rodín býva užitočná psychoterapia. Dôvodom, prečo vyhľadať psychoterapiu môže byť dlhodobý duševný problém, snaha zlepšiť kvalitu svojho života alebo potreba sa vyrovnať so záťažovou životnou situáciou. Návykové správanie závislého rodiča vyvoláva u detí často silné emócie (hnev, nenávisť, beznádej atď.). Je to prirodzené, ale s podobnými pocitmi sa človek lepšie vyrovná, keď sa má komu zveriť.

• V mnohých rodinách, kde se vyskytuje návyková choroba, platí nepísané pravidlo, že sa o tom nesmie hovoriť v rodine a zvlášť nie mimo rodiny. To je ale chyba. Poraďte sa o situácii s odborníkmi, s ďalšími členmi rodiny a závislému rodičovi navrhujte, aby sa šiel liečiť. Či to prijme alebo nie, to už nie je vaša zodpovednosť.

• Návykové ochorenie rodičov má mnoho príčin (výchova, prostredie, spôsob života atď.). Medzi to ale nepatrí, že se deti správajú tak alebo onak. Za vznik návykového ochorenia u rodiča nenesiete zodpovednosť a nie ste zodpovední ani za jeho liečenie.

• Na závislého rodiča se nedá spoliehať psychologicky ani prakticky. Pokiaľ neabstinuje, nemožno mu zverovať vnúčatá. Nebolo by tiež rozumné od neho očakávať materiálnu alebo inú podporu. Deti závislých rodičov sú zodpovedné za svoj vlastný život, nie za rodičov. Dôležitá je preto sebestačnosť, nezávislosť a osamostatnenie sa alebo premyslená príprava na samostatný život.

• Pri výchove vlastných detí spolupracujte s druhým rodičom dieťaťa alebo rodičmi iných detí. Je možné, že ste vo svojej pôvodnej rodine nemali možnosť sa naučiť niektorým rodičovským schopnostiam. Naučte sa ich preto inde, ak je treba.

• Okrem rodičovských schopností sa vám môžu v živote hodiť i mnohé ďalšie, napr. ako organizovať čas a odpočívať, ako sa rozhodovať, ako zvládať negatívne emócie, používanie relaxačných techník, schopnosti odmietania, komunikačné schopnosti, schopnosť čeliť reklame, mediálna gramotnosť, nachádzanie dobrých záujmov atď. Môžete sa to naučiť od dobrých vzorov vo svojom okolí alebo pri psychoterapii.

• Mnohým ľuďom pomáha i nejaká forma duchovného života.

• Vydieranie zo strany rodičov s návykovým ochorením je časté. Podliehať vydieraniu by znamenalo napomáhať dalšiemu rozvoju návykového ochorenia. Ak sa rodič vyhráža samovraždou, je treba volať lekára. Ak sa niekto vyhráža násilím, je správne sa obrátiť na políciu.

• Návykové ochorenia sú drahé po stránke zdravotnej i finančnej. Poskytovať peniaze človeku s neliečenou návykovou chorobou znamená podporovať jeho návykovú chorobu a znižovať motiváciu k liečbe. Deti by tiež mali oddeliť a zaistiť vlastný majetok, a tak predchádzať krádežiam.

• Pri zvládaní problémov, ktoré spôsobuje rodič s návykovým ochorením, spolupracujte v rámci širšej rodiny a tiež s príslušnými praktickými lekármi. Tí môžu posúdiť, či možno uvažovať o nedobrovoľnej liečbe. O návykovom probléme by mali vedieť tiež preto, aby nevhodne nepredpisovali rizikové lieky.

• Hlavne v prípade, že je návyková choroba spojená s poruchami pamäti alebo inou duševnou chorobou, možno uvažovať i o obmedzení spôsobilosti k právnym úkonom, aby nemohol postihnutý predávať rodinný majetok a robiť ďalšie dlhy. Podľa právneho názoru, ktorý máme k dispozícii, sú právne úkony neplatné v prípade, že súd zbaví patologického hráča možnosti nakladať s peniazmi (napr. ak by zastavil rodinný dom). Okrem psychiatra alebo psychológa býva v tomto prípade užitočné konzultovať i právnika.

• Možno ste v detstve nemali toľko možností rozvíjať svoje nadanie a záľuby. Pokiaľ to situácia a okolnosti dovoľujú, môžete si to ako dospelí vynahradiť.

Ďalšie informácie

Všetky ďalej uvedené publikácie sú voľne na www.drnespor.eu.

Nešpor K. První pomoc pro lidi s návykovými nemocemi.

Nešpor K. Zůstat střízlivý. Určeno lidem závislým na alkoholu, závislostí ohroženým a jejich příbuzným.

Nešpor K, Müllerová M. Jak přestat brát drogy.

Nešpor K. Za plíce krásnější čili Jak přestat kouřit.

Nešpor K. Už jsem prohrál dost. Kniha je určená patologickým hráčům, jejich příbuzným, podněty pro svoji práci zde najdou i odborníci, kteří se zabývají léčením patologického hráčství.

Nešpor K, Scheansová A, Karbanová H. Pomoc manželkám mužů závislých na alkoholu – existuje řada možností.

Prim. MUDr. Karel Nešpor, CSc.

Psychiatrická léčebna Praha –Bohnice

Mužské odd. pro léčbu závislostí

181 02 Praha 8

Zdroj: www.drnespor.eu, www.youtube.com/drnespor