Trend znižovať povolené limity alkoholu se prejavuje v mnohých krajinách. Príkladom je Írsko, kde tamojší parlament schválil zníženie povolenej hladiny alkoholu u vodičov z 0,8 promile na 0,2 promile u vodičov začiatočníkov a u vodičov profesionálnych a na 0,5 promile u ostatných vodičov. Testovanie na prítomnosť alkoholu bude v Írsku povinné pri všetkých dopravných nehodách, kde došlo k poraneniu (Ryan, 2010). Nový zákon začne platiť v  septembri 2011. Uvedené opatrenie neprekvapuje, ak uvážime vysoký podiel alkoholu na úmrtnosti u írskych mladých mužov (Ingoldsby a Callagy, 2010).

Riziká nízkych dávok alkoholu pri riadení motorového vozidla

• V porovnaní s vyššími dávkami existuje síce menšie, ale preukázateľné, zhoršenie schopnosti riadiť (napr. väčší sklon riskovať.) To sa týka zvlášť niektorých skupín vodičov. K nim patria okrem začiatočníkov a mladých vodičov i seniori. Naviac u žien a u ľudí s nízkou hmotnosťou a toleranciou dochádza po malých dávkach alkoholu k relatívne vysokým hladinám v krvi (napr. Badawy a spol., 2009).

• Interakcia malých dávok s liekmi alebo drogami (napr. marihuanou) máva nečakane veľký a dramatický priebeh. Do interakcie s alkoholom vstupujú prakticky všetky ilegálne drogy, tlmivo pôsobiace psychofarmaká, tiež niektoré antibiotiká alebo chemoterapeutiká, atď.

• U závislých vodičov vyvolávajú i malé množstvá alkoholu baženie (craving) a nekontrolované pitie. Závislosť na alkohole nebýva väčšinou diagnostikovaná, počet ľudí liečených pre závislosť je len malým zlomkom počtu závislých v populácii. Podľa veľmi optimistických odhadov je pre závislosť liečená desatina všetkých závislých, v skutočnosti to bude ale ešte omnoho menej.

• Nedostatok spánku, napr. to, že vodič posledných 20 hodín nespal, samo o sebe zhoršuje schopnosť riadiť. Toto riziko prenikavo rastie, ak je vodič ovplyvnený alkoholom a to i pri hladine okolo 0,3 promile alkoholu v krvi. (Howard a spol., 2007)

• Ľudia so zhoršeným sebaovládaním a sklonom k agresivite predstavujú pri riadení motorového vozidla zvýšené riziko pre okolie. Alkohol ich zlé sebaovládanie ešte zhoršuje. To sa týka zvlášť mladších vodičov, (Dahl, 2008), ale nielen ich.

• Podľa placebom kontrolovanej štúdie autorov Breitmeier a spol. (2007) vedú nízke hladiny okolo 0,3 promile samy o sebe ke zhoršeniu schopnosti riadiť, zvlášť v situáciách, ktoré boli zložité a kde bolo treba jednať rýchlo. To sú práve tie kritické situácie, keď môže ísť vodičovi o život.

• V dobe riadenia pred dopravnou nehodou býva hladina alkoholu väčšinou vyššia než pri odbere.

• Ak sa jedná o „zvyškový alkohol“, vplyv alkoholu a abstinenčných príznakov sa sčítava. K tomu ešte často naviac pristupuje vyššie zmienená spánková deprivácia.

• Dehydratácia (dlhá jazda v horúčave) zvyšuje účinok i malých dávok. K nej prispievajú okrem počasia tiež prúdenie vzduchu v kabíne vozidla, nedostatočný príjem tekutín, nápoje obsahujúce kofeín alebo močopudné lieky podávané napr. ľuďom s vysokým krvným tlakom.

• Zníženie povolených hladín alkoholu alebo úplný zákaz alkoholu pred jazdou autom viedli v mnohých krajinách k poklesu dopravných nehôd, najmä smrteľných (napr. Wagenaar a spol., 2007).

Zdroj: www.drnespor.eu